Kvalita a konkurenceschopnost
v neformálním vzdělávání

Kvalita a konkurenceschopnost v neformálním vzdělávání

Národní institut pro další vzdělávání

Neformální vzdělávání

Neformální vzdělávání – investice do mladých s vysokou návratností

Neformální vzdělávání je aktuálním tématem nejen v České republice. Tímto tématem se v současné době velmi aktivně zabývá také IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže i slovenské neziskové organizace.

A jak to vidí na Slovensku, si můžete přečíst v následujícím článku. Článek se zabývá uznáváním neformálního vzdělávání, možnostmi, které uznáváním neformálního vzdělávání přináší, pohnutky, které motivují pracovníky s dětmi a mládeží k dobrovolné činnosti a proč jsou v tomto tématu nezisková a komerční sféra tolik odlišné. 

Človek sa počas svojho života snaží realizovať, hľadať svoj kúsok miesta, kde sa bude cítiť užitočný a kde ho bude práca, ktorou trávi väčšinu dňa, napĺňať.

Aby sme sa priblížili tomuto ideálu a mohli sa uchádzať o vysnívanú prácu, je potrebné na to myslieť skôr, ako nás škola vypustí nepripravených na trh práce. Rýchle zmeny v spoločnosti spôsobujú, že školský systém nestíha dostatočne pružne reagovať na meniace sa potreby zamestnávateľov. Kde teda nabrať potrebné zručnosti, aby sme uspeli v pracovnej praxi?

Neformálne vzdelávanie odkrýva veľký potenciál

Ing. Tomáš Pešek, IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže

Na Slovensku je aktuálne najzávažnejšou témou týkajúcou sa mladých ľudí nezamestnanosť. Až každý tretí absolvent končí bez práce. A nie je to iba problém chýbajúcich pracovných miest. Je to aj o tom, aké majú skúsenosti a kompetencie, či je už niečo za nimi vidieť. Škola nie je zďaleka jediné miesto, kde sa môžu veľa vecí naučiť.

Mladí ľudia majú veľa možností, ako sa zapojiť do činností rôznych organizácií, ktoré sa tejto cieľovej skupine venujú. Túto oblasť všeobecne nazývame práca s mládežou a jej dôležitou súčasťou je neformálne vzdelávanie. Ide o cielené vzdelávanie mimo školského a rodinného prostredia, počas ktorého sú mladí ľudia vedení profesionálnymi pracovníkmi s mládežou a rozvíjajú si najmä tzv. „mäkké“ zručnosti (z angl. soft skills). Neformálne vzdelávanie má obrovský potenciál, aby si mladí ľudia aj popri štúdiu mohli rozvíjať kompetencie, ktoré budú potrebovať vo svojom živote aj budúcom zamestnaní.

Dokazujú to aj výskumy. Jedným z posledných je Štúdia vplyvu neformálneho vzdelávania v mládežníckych organizáciách na zamestnateľnosť mladých ľudí[1]. Podľa nej si mladí ľudia aktívni v mládežníckych organizáciách rozvíjajú až 5 zo 6 požadovaných kompetencií zamestnávateľmi u absolventov. Ide o komunikáciu, tímovú spoluprácu, schopnosť robiť rozhodnutia, organizačné zručnosti a sebadôveru.

Na to, aby sa potenciál neformálneho vzdelávania využíval ešte lepšie, treba urobiť viacero krokov. Musíme pracovať so zamestnávateľmi, aby vedeli, ako neformálne vzdelávanie funguje a ako rozoznajú šikovných mladých ľudí s takouto skúsenosťou. Musíme sa venovať organizáciám, ktoré s mladými ľuďmi pracujú, aby rozumeli, aké kompetencie do svojho života potrebujú a venovať sa systematicky ich rozvoju. Ale aj aby si mladí ľudia, ktorí sa zúčastňujú ich programov, uvedomovali, čo sa učia a ako to v budúcnosti využijú. Musíme pracovať na vytvorení lepších legislatívnych podmienok, aby sa neformálne vzdelávanie mohlo rozvíjať a v neposlednej rade aj so širšou verejnosťou a najmä s mladými, aby mali chuť sa do týchto aktivít zapájať a vedeli, v čom im to pomôže.

Prečo sa angažovať v organizáciách pracujúcich s mládežou?

Mgr. Radek Hanuš, PhD., Project Education ČR/ Project Outdoor Slovakia

Neformálne učenie prebieha v širokom spektre oblastí – typickým príkladom sú mládežnícke organizácie ako pedagogické voľno-časové koncepcie, ktoré položili základy práce s mládežou. Prácu mládežníckych organizácií vníma spoločnosť ako trvalú súčasť bežného života a kultúrneho kontextu. Pre kvalitnú prácu týchto organizácií je dôležitá prítomnosť kvalitných pracovníkov, ktorí sa venujú v organizácii celoročnej práci a vykonávajú ju často na dobrovoľníckej báze. Niekto s dôrazom na program, niekto s dôrazom na metodiku a iný s dôrazom na produkčné zázemie. Spravidla ide o jedincov, ktorí sami prešli činnosťou organizácie a postupne na seba preberajú vedúce a iné úlohy súvisiace s chodom organizácie. Motiváciou pre takúto prácu býva:

Keď sa pozrieme na predchádzajúce body, zistíme zaujímavú skutočnosť. V oblasti neformálneho vzdelávania dochádza k nenápadnému, ale veľmi kvalitnému rozvoju a vzdelávaniu pre profesionálnu prax. Mnoho zamestnávateľov by nenapadlo, že ich pracovník pôsobiaci v mládežníckej či inej neziskovej organizácii je čím ďalej tým viac pripravený na svoju profesionálnu prácu, ktorú pre zamestnávateľa vykonáva.

Vďaka sústredenej dlhodobej práci v prospech činnosti neziskovej organizácie sa na pozadí tejto činorodej činnosti objavuje „nepriame učenie“. Je to typ skúsenostného učenia a rozvoja založeného na jednaní a robení. Výsledkom rozvoja sú konkrétne vedomosti, zručnosti, modely správania a postoje.

A je tomu aj naopak. Máloktorý dobrovoľník si hneď uvedomí, že vedením oddielu alebo malého tímu rozvíja svoje vodcovské schopnosti. Spôsobom vedenia rozvíja schopnosť delegovania, koučovania, facilitácie až po tímovú spoluprácu. Dobrovoľník spravidla v týchto kategóriách neuvažuje. Pravdou je, že títo ľudia veľmi kvalitne rozvíjajú svoje organizačné, vzťahové, analytické aj zodpovednostné kompetencie.

Na základe každodennej viacročnej činnosti a skúsenosti je množstvo dobrovoľníkov kvalitne pripravených na medziľudskú komunikáciu, prácu v tíme, projektový manažment, hodnotenie a spätnú väzbu, vedenie porád a mítingov, ako aj tvorivé procesy a hľadanie netradičných riešení.

Ako prepojiť dva odlišné svety?

Ako je možné, že oba svety – neziskový a komerčný, sú si v súčasnej dobe tak odcudzené? Prečo obe oblasti ľudského konania nie sú vzájomne viac prepojené? Má to veľa dôvodov.

Pracovníkom v mládežníckych organizáciách by nenapadlo, že vo svete hry, neformálnych aktivít a pobytu v prírode by sa mohla na pozadí rozvíjať tímová spolupráca. Nenapadlo by im to, pretože v takýchto pojmoch a kategóriách ľudia v neziskovom sektore neuvažujú. Organizácia má svoju históriu, firemnú kultúru, hodnoty, pravidlá. V samotnej neziskovej organizácii sa vie, kto je schopný a šikovný na konkrétnu prácu, ale nenapadlo by im hľadať v tom niečo dôležitého pre zamestnanie či komerčnú prax.

Komerčná prax a zamestnávatelia hľadajú schopných ľudí, a to predovšetkým z praxe či medzi absolventmi škôl. Nenapadlo by im hľadať kvalitných, podnikavých a šikovných jedincov v neziskových mládežníckych organizáciách. Zamestnávatelia a neziskový sektor stoja v spoločnosti príliš ďaleko od seba, než aby si uvedomili, ako veľmi sa vzájomne môžu obohatiť.

Na obrázku sú zdôraznené rozdiely v smerovaní oboch oblastí:

v neziskovom sektore

chýbajú slová, štruktúra pojmov pochopiteľná pre komerčnú prax

 

v komerčnom sektore

chýba dostatočný priestor a systém pre rozvoj

V súčasnej ekonomickej situácii by vzájomné zbližovanie oboch oblastí nemuselo byť hudbou budúcnosti. Firmy hľadajú adekvátne riešenie na zmenené podmienky pracovného trhu. Tradičné riešenia personálnej práce a rozvoja sú nákladné. Pre úspešné zblíženie a prepojenie sa ako úlohy k riešeniu javia:

•       odstránenie obojstrannej neznalosti potenciálu,

•       prepojenie systémov pojmov a kompetencií,

•       vzájomná štandardizácia a doplnenie prvkov na rozvoj,

•       legislatívne zakotvenie a usporiadanie (spolupráca s univerzitami a ministerstvom školstva),

•       osveta a vzájomná komunikácia v neziskovej a komerčnej praxi.

Autorka: Mgr. Jana Hoosová

 


[1] Study on the impact of Non-Formal Education in youth organisations on young people’s employability, European youth forum and Bath University/GHK consulting, 2012